Príbeh voľby 2012

Autor: Igor Kurty | 12.3.2012 o 22:47 | (upravené 12.3.2012 o 22:56) Karma článku: 6,16 | Prečítané:  560x

Nedá mi aby som nenapísal niečo k voľbám, ktoré prebehli a mnohých z nás prekvapili. Bez ohľadu na to či to bolo prekvapenie pozitívne alebo negatívne. Všetci sme niečo čakali. Snáď v nádeji, že niekto nám niečo dá alebo sa niečo len tak zmení samé od seba. Dávnejšie som čítal jeden príbeh, ktorý možno niektorý poznajú. Ten príbeh znie:

„Kde bolo tam bolo, pred mnohými rokmi, žil v ďalekej krajine, v domčeku na vrchole kopca jeden starý muž. Celý svoj život zasvätil štúdiu a meditácii. Široko - ďaleko bol známy svojou inteligenciou a múdrosťou. Chodili ho navštevovať politici, obchodníci a hodnostári a kládli mu rôzne otázky. Jeho odpovede boli vždy správne. Zdalo sa, že má zvláštnu schopnosť, ktorá mu umožňovala dostať sa vždy k jadru veci či problému. Keď sa ľudia zachovali podľa jeho rád a riešení, výsledky boli vždy vynikajúce. Jeho sláva sa šírila krajinou.

                V dedinke pod kopcom žila skupinka chlapcov, ktorí sa spolu hrávali. Niekedy vyliezli na kopec, aby starého muža navštívili a kládli mu otázky. Zdalo sa, že vždy pozná správnu odpoveď. Časom sa z toho stala malá hra - chlapci sa neustále pokúšali vymyslieť otázku, na ktorú by starec nevedel odpovedať. Nikdy sa im to však nepodarilo.

                Jedného dňa si vodca skupiny - chlapec zavolal ostatných okolo seba a povedal, „Konečne som prišiel na spôsob, ako starého muža dostať. Tu v mojej ruke, mám vtáča. Pôjdeme za starcom a spýtame sa ho, či je vtáča živé alebo mŕtve. Ak povie že je mŕtve, pustím ho a ono uletí. Ak povie, že je živé, zovriem dlaň a vtáča zomrie. Tak či onak, konečne mu raz dokážeme, že sa mýli. „

                Nadšený možnosťou, že starého muža konečne nachytajú pri nesprávnej odpovedi, ponáhľali sa chlapci hore kopcom. Starý muž sa pozeral, ako prichádzajú a všimol si dychtivého výrazu na ich tvári.  Chlapci pred neho predstúpili a spýtali sa, „Starý muž, vo svojej ruke držím vtáča. Je živé alebo mŕtve?"

                Starý muž sa zahľadel na ich nezbedné tváre plné očakávania a ticho preriekol,

„Je to vo vašich rukách"

                No a to nebolo len v rukách tých chlapcov, ako v danom príbehu. Ale je to predovšetkým v našich rukách. Polarizujeme systematicky spoločnosť na všetky možné spôsoby, teraz je to modrá a červená, dobrý a zlý, bohatý a chudobný, a tak by sa dalo pokračovať do nekonečna. Slovákom daná vlastnosť „závisti vlastného nosa medzi očami" celú situáciu len znásobuje. Snažíme sa nájsť nepriateľa, na ktorého by sme presunuli naše problémy ako by sa netýkali priamo nás, našej spoločnosti. A len tak vyčkávame čo sa stane. V očakávaní, že to spraví niekto za nás a keď nie tak aspoň presunieme vinu za stav na niekoho iného v duchu hesla „Ja nič, ja muzikant". Lenže ono tých „muzikantov" je na Slovensku už akosi veľa. Nič viac nič menej. Uverejniť tento príbeh v danom kontexte ma inšpirovala skupina študentov jednej školy, ktorý volili na základe toho aká bude „sranda" v parlamente, keď budem voliť toho a tamtoho, a tý čo voliť nešli asi majú pocit, že tej srandy je tam dosť. Takže je úplne jedno či bude červený, modrý alebo inej farby, ale ten kto aspoň čiastočne pozmení hodnotový systém posunutý do roviny absolútneho nezáujmu o druhého a totálneho materializmu. Je víťaz a v tom prípade je jedno akej je farby.

Páni politici veľa šťastia, ale to asi nebude stačiť. Pretože úspech nie je 59,11% ale prehra a utešovať sa že je to lepšie ako minule je smutné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?